Ako som sa ocitla v Oz

Ísť do Austrálie som nikdy nejako neplánovala.
A keď už ten nápad prišiel, plán bol ísť sem na pol roka.
Som tu tri.

Keď počúvam príbehy iných ľudí, ktorí sem tak isto prišli na pár mesiacov a sú tu roky, robím si z
Austrálie srandu. Že je ako čierna diera. Koho vcucne, ten sa už domov nevráti. Alebo po veľmi dlhej dobe.

Tento môj život za mnohými moriami by som mohla rozdeliť na také tri etapy. Prvou bolo moje
štúdium na college. Druhou boli moje Work & Holiday Víza. Treťou a súčasnou štúdium na vysokej
škole, kde si robím magisterský titul v účtovníctve. Každé obdobie malo špecifické čaro a aj výzvy.

ŠTÚDIUM NA SÚKROMNEJ COLLEGE

Prvý krát sme plánovali ísť do Austrálie ešte s priateľom. Ten bol však vyťažený rozbehom svojej
firmy, a tak som sa na túto cestu vybrala sama. Bola som vtedy na vážkach čo s mojou kariérou.
Pracovala som roky vo financiách a premýšľala som nad zmenou, či už smerom do fitnes, ktoré
ma vtedy bavilo alebo do turizmu, keďže milujem cestovanie.

Work & Holiday Víza sme vtedy ako krajina ešte nemali, tak som si povedala, že keď už musím
študovať, tak niečo také, čo sa mi eventuálne môže zísť.

Medzi tým som už komunikovala s Katkou z agentúry WSI. Vybrala som si ich kvôli referenciám.
Najskôr sme o agentúre ani neuvažovali, no asi ako každý kto sa chystá na takýto veľký krok,
snažili sme sa zistiť si o Austrálii čo najviac informácií. Hľadala som informácie z reálneho
každodenného života a veľa som toho nenašla. To ma inšpirovalo začať písať svoj blog. Informácie
ktoré boli najbližšie k tomu, čo som hľadala boli práve na stránke WSI. Prechádzala som si ohlasy
študentov a dozvedela som sa čo to o tom, aké to tu v Austrálii je. Tiež som videla, že ľudia majú
so službami WSI mnoho pozitívnych skúseností. To nás presvedčilo.

Vybrali pre mňa školu Eagle Academy, kde som študovala kurz Outdoor Recreation II. Keď som
vtedy spomenula nejakému Austrálčanovi čo študujem, tak sa len smiali, že to predsa nie je
škola:). Ale bola.

V rámci tohoto kurzu som si vybrala zameranie na vodné aktivity, čo ma presmerovalo z Brisbane
na Gold Coast, aby som to mala ľahšie s prístupom k vode. No a čo vám poviem… Hodiny
surfingu každé piatkové ráno, zatiaľ čo nám počas teoretickej časti rádio hrávalo RnB Friday.
Potom šup do vody. Výlety na bushwalking. Fishing (hoci ja som tie rybky v podstate len kŕmila
návnadami). Kajakovanie. Srandičky v autobuse cestou na výlet. Šteklí ma v bruchu keď na to
spomínam.

Samozrejme sme mali aj teoretické hodiny, kde sme si zvyčajne prechádzali pracovné zošity a
vypĺňali rôzne safety reporty a podobne. Celkovo bola škola veľmi ľahká a užila som si tam kopec
srandy. Mávali sme ju každú stredu a v piatok doobeda surfing, čiže časovo nejako náročná
nebola.

Som presvedčená, že som tu teraz tak nejako vďaka tejto škole. Pamätám si, že sme mali deň
kayakingu na Tellabudgera Creek. Bola som vtedy v Austrálii asi tak tri mesiace a bola som úplne
v pohode s tým, že o tri mesiace letím natrvalo domov.

Učili sme sa čo robiť v prípade ak sa nám na vode prevráti kayak. Spolužiak Marco ma zo srandy
pádlom odtláčal od kayaku, aby som sa nemohla “zachrániť”. Učiteľka nevedela či sa má smiať,
alebo nás napomenúť. Celý deň sme robili blbosti a veľa sa smiali. Na konci výcviku sme mali
bbq pri vode a ja som sa nachvíľku vzdialila od ostatných. Pozerala som sa na creek, na kľudnú
vodu, na stromy naokolo a na oblohu a vtedy mi prvý krát napadla otázka - “ako by vyzeral môj
život keby som tu zostala?” A nech som sa snažila ako koľvek, inception sa stalo. Vedela som, že
mi odpoveď môže obrátiť život na ruby, ale nevedela som tú otázku vyhnať v z hlavy.

Mimochodom, chcem ísť veľmi kajakovať na Tellabudgeru, ale nejako sa mi to nedarí.
Celé toto obdobie na colledge bolo vcelku pohodové, mala som job, kde som dostávala 16-20
hodín týždenne, mala som lacné ubytko a v čase, keď som ešte nechodievala von, som si z toho
dokázala ešte aj odkladať. Celé to bolo také nejaké easy a uvoľnené a ja som sa tu do toho
absolútne zamilovala.

WORK & HOLIDAY VÍZA

Napriek tomu, že sa mi to to tu veľmi páčilo, po šiestich mesiacoch v Oz bola čas ísť domov. Bolo
na čase dať si do poriadku život a upratať si v hlave, čo som vlastne chcela. Oslávila som doma
tridsiatku a ďalších desať mesiacov som pôsobila na Slovensku. Prvé týždne doma som bola
zľahka depresívna a Austrália mi neskutočne chýbala. Dúfala som, že sa sem znova vrátim. No
človek sa opäť vráti do starej rutiny a cíti sa pohodlne.
Mala som prácu, ktorá ma bavila, plus mám doma skvelých priateľov, krásnu múdru sestru a
srandovného ocina a už to pomaly vyzeralo, že ostávam doma. Lenže, niečo ma dosť vytočilo a ja
som sa v jednom slabom momente našla, ako si pozerám letenky na Gold Coast :). A dokonca
som sa rozhodla, že sem pôjdem tak na tri mesiace. No, ale keď už som bola tu, predĺžila som si
to na rok A po pár mesiacoch som sa rozhodla, že idem šetriť na školu a budem po mojich work &
holiday vízach študovať.
Na toto obdobie mám také zmixované spomienky. Žiadna ľútosť, len hovorím, že to bol to taký ten
emočný roller coaster. A bol proste nevyhnutný. Bez zlého nepoznáme dobré a mne sa dobré a
zlé striedalo často a intenzívne :). O to viac si teraz užívam pomerný kľud.
Takže, keď som sem prišla druhý krát, moji priatelia ktorých som tu mala prvý rok boli preč. Na
druhej strane som po čase spoznala nových a skamošila sa mojou krásnou Kórejkou Yoori a
ohnivou Španielkou Maider s ktorými som zažila veci, na ktoré nikdy nezabudnem. A tiež som im
neskôr musela povedať sbohom. Ale tiež som spoznala Mária a Reeva, ktorých mám doteraz :).
Tiež sa mi sprotivil Surfers Paradise, kde som ale stále “musela” pracovať. Proste som tam mala
joby. Ale, zároveň som sa presťahovala na pohodovú Nobby Beach, do sveta lokálcov kde som to
milovala a milujem. Musela som potom ale “dochádzať” na bicykli, či chôdou plus električkou čo
bolo únavné. Byť tu v Austrálii bez auta je dosť hard core. A to ma opäť privádza k pozitívu, toto
ma donútilo kúpiť auto :).

Mala som chvíľami dva joby a robila 50-60 hodín týždenne a niekedy som plakala od únavy. Ale
tiež som aj cestovala. Bola v Melbourne, Cairns a plavila sa po Whitsundays. A k tomu som si
našetrila na prvý trimester školy a päť týždňový výlet do Talianska, Španielska, na Slovensko a do
(Južnej:) Kórei. Takže mám sa sťažovať?

Môj romantický život bol viac menej katastrofa, no keď sa tak obzerám späť, zažila kopec srandy
s priateľmi a aj cenných životných lekcií.

Čiže ak sa niekedy používa pojem “bitter-sweet”, tak ja ho môžem s kľudom vytasiť ak si chcem
pomôcť pomenovať toto obdobie mojich Work & Holiday víz. Ale to nebolo zapríčiné work &
holiday vízami ale aktuálnym stavom môjho života. Vo vašom prípade to môže byť rok vášho
života. No regrets :)

ŠTÚDIUM ÚČTOVNÍCTVA

Aby som dokázala načrtnúť toto obdobie, chcem poukázať na určity kontrast. Štúdium na college
považujem za obdobie akejsi detskej nevinnosti. Bola som zo všetkého nadšená a nevidela žiadne
problémy.

Potom na work & holiday som prišla do puberty, kedy som dostala veľa faciek, bola viac menej
zmätená a hľadala sa.

A toto posledné obdobie hoci je časovo aj finačne náročné, je tak nejako najkľudnejšie. A hoci
stále neviem čo má pre mňa budúcnosť pripravené a ktorá moja životná alternatíva sa uskutoční,
viem, že to bude ok a každá z alternatív mi príde dokonca vzrušujúca. Mám plán A, plán B, plán C
a všetky sa mi celkom vidia. Peace.

Vďaka škole som sa začala opäť učiť niečo nové a spoznala ľudí v mojom veku a s podobným
mindsetom. A to je veľká vec. Dovtedy som bola do veľkej miery obklopená ľuďmi, ktorí boli o
aspoň päť rokov a viac mladší od mňa, nemali nejaké dlhodobé plány, či kariérne skúsenosti a
niekedy ma to ubíjalo. Netvrdím, že to bolo len vekom. No keď si platíte dvojročné štúdium, je
vysoká šanca, že budete obklopení inteligentnými ľuďmi, ktorí premýšľajú o svojom živote a
plánujú vopred. A je fajn sa o týchto veciach s niekým rozprávať. O to viac, ak ste na jednej lodi.
Akože ste na druhom konci sveta bez famílie a hordy priateľov.

Tiež som zmenila prácu a prestala robiť po baroch. Vrhla som sa späť do office života, čo budem
asi do konca života považovať za jeden zo svojich najväčších úspechov. Hoci som v to dúfala,
chvíľami som neverila, že sa mi to podarí. Poznám ľudí, čo sú tu roky a stále robia joby, ktoré by
doma nerobili. Je to ťažké. A myslím, že za to tiež môžem vďačiť tejto škole. Nemyslím si, že by
som dostala túto ponuku, keby študujem Outdoor recreation alebo English. O tom, ako som tento
job získala a aké to je pracovať v austrálskom office, si môžete prečítať v mojom ďalšom článku.
Takže, teraz si žijem viac menej ako som chcela. Mám pravidelný režim a voľné víkendy. Učím sa
nové veci v práci, chodím si na svoj milovaný pilates, mám s kým ísť na pivko a oceán mám pod
nosom. V poslednej dobe viac píšem a menej sa stresujem. A približne o pol roka skončím školu,
čiže mi odpadne výdavok a budem môcť viac pracovať, čiže aj s peniazmi to bude lepšie. Happy
girl.

Čo sa týka štúdia samotného, nikdy neoľutujem čo i len dolár, ktorý som za štúdium zaplatila.
Študujem pre mňa nový obor, v Angličtine a viem, že keď s výsledným papierom zamávam niekde
v zahraničí (plán B), tak ma s ním neodmávajú ako by ma pravdepodobne a bohužiaľ odmávali so
slovenským.

Viac o mojoom štúdiu si môžete priečítať v ďalšom článku.

Ak ste práve fo fáze zvažovania či sa vydať na dobrodružstvo smerom Austrália, mám predstavu o
tom, čo vám chodí po rozume. Sama som v tejto fáze bola a viem, že som chcela vedieť všetko.
Chcela som byť pripravená. Chcela som sa tešiť. A keď už som tu bola, chcela som sa podeliť o
všetko to, čo som zistila, aby som možno pomohla alebo inšpirovala všetkých tých, ktorí sa
chystajú na podobný krok ako som sa pred tým ja. Verím, že vám moje články pomôžu.

Viac môžete nájsť tu: http://www.simonasimkova.com/blog/